Z mojich 10 pokusov od spustenia sociálneho projektu " vlaky zadarmo" v 9 prípadoch (90%) rýchliky meškali od 15 minút do 4 hodín. Kým čakám, cez stanicu prechádzajú 4 iné rýchliky a 2 osobné vlaky. Všetky meškajú (100%) a hlas z ampliónov sa ospravedlňuje za meškanie. Meškanie ohlasujú presne v čase pravidelného odchodu (nepochopila som prečo, asi aby nešírili poplašnú správu (?!). Za meškanie informácií sa neospravedlňujú. Až pri príchode vlakov do stanice ohlasujú, na ktoré nástupište prichádzajú. Bleskový presun je nevyhnutný. Aspoň že sme si pár desiatok minút predtým posedeli na slniečku (čakáreň nefunguje). Stanica je v rekonštrukcii, treba prekonávať prekážky - šalungy a tak. Ale nezdá sa, že by sa tu budovalo niečo bezbariérové (ešteže sa sem chodia liečiť aj pacienti po úrazoch, operáciách a s chorobami pohybového aparátu). Dvaja páni mi pomáhajú s mojimi trojtýždňovými kuframi. Ten starší má dokonca paličku. Vďaka Bohu za džentlmenov. Môj vagón je presne na opačnom konci vlaku ako východ z podchodu. Mám pred sebou ešte asi 6 vagónov, keď počujem píšťalku. Nahlas volám, že chcem nastúpiť. Sprievodkyňa s píšťalkou vysvetľuje, že to nie ona ale výpravca... A že "máme meškanie" (žeby kvôli mne?). Konečne vo vlaku. Prejsť cez idúce vagóny s mojou rozmernou batožinou nie je maličkosť. Ale iná sprievodkyňa sa ujme väčšieho kufra a odprevadí ma do môjho kupé. A ešte sa aj opýta, kde budem vystupovať. Vďaka.
P. S.1. Prešli sme skoro celú súpravu vrátane reštauračného vozňa. Prekvapilo ma, že na dvoch neobsadených stolíkoch bol lístok "reservé". To sú služby, čo? Ale nevadí, nedojedený rožok od raňajok a trochu vody mám so sebou (márna nádej, že tu bude chodiť niekto s vozíčkom ponúkať občerstvenie sa pomaly ale isto rozplýva). A aj tak v reštauračnom nefunguje klíma a vonku je 32*.
P. S.2. Začínam rozumieť, prečo nechceme imigrantov. My si na svoj bordel stačíme aj sami.