Sú však medzi nimi aj novší známi, ktorým sa údajne celkom páči, čo robím ako poslankyňa a aj by ma chceli voliť, lenže – Matovič. Odpovedám im, že žiadna iná politická strana (okrem ODÚ-VPN v roku 1992) to so mnou „neriskla“.
Nie žeby sa mi páčilo úplne všetko, ba ani s Igorom Matovičom vo všetkom nesúhlasím, ale veľmi si vážim slobodu názoru, ktorú v tomto poslaneckom klube mám. Vďaka tomu som mohla konečne reálne presadiť niektoré veci týkajúce sa problematiky, ktorej sa venujem bezmála dvadsať rokov a ktoré veru naozaj nezaujímali žiadnu doterajšiu vládu alebo politické strany. Sú to najmä otázky ochrany ľudskej dôstojnosti, práva obetí kriminality a násilia, ich obhajoba a pomoc obetiam a svedkom trestných činov.
Už-už som si myslela, že v tomto volenom období sa podarí urobiť významný prielom a prijať samostatný zákon o obetiach, ktorý by umožnil realizovať základné ľudské práva obetí, položiť základy serióznych a pre všetkých dostupných služieb, ktoré by obetiam pomáhali prekonať útrapy trestného konania a postavili ich na nohy po tom, čo prežili. Zákon mal tiež zabezpečiť dôkladnú odbornú prípravu policajtov, sudcov a ďalších profesionálov pre zaobchádzanie s obeťami a v neposlednom rade postaviť spravodlivý systém odškodňovania obetí vrátane odškodňovania nemajetkovej ujmy. Tá sa dnes priznáva skôr výnimočne a vo výške, ktorá je mnohonásobne nižšia ako odškodnenie, ktoré si presadzujú niektorí slovenskí sudcovia vrátane toho najznámejšieho – Š.H. Nikdy by som si nepomyslela, že ohrozenie tohto zámeru príde zo strany Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ale o tom niekedy inokedy.
Ale nielen otázky mojich známych ma vyprovokovali k tomuto blogu. Skôr to boli články, ktoré sa objavili v slovenských médiách a ktoré „promovali“ tvrdenie, že „Matovičova strana dotuje firmu jeho ženy". Nechcem detailne polemizovať s jednotlivými tvrdeniami, ktoré sú z kategórie „čo sa babe chcelo, to sa babe snilo“. Senzačné titulky hovoria, že peniaze pochádzajúce zo štátneho rozpočtu sa presúvajú na firmu Matovičovej ženy. Zároveň sa však uvádza, že „spoločnosť RegionPress dotuje politické hnutie OĽaNO, ale strana tento dar nepriznáva“. Logicky vyvstávajú otázky:
Kto koho teda vlastne dotuje?
Ak „nepriznaným darom“ je zľava na cenách za inzerciu, nie sú potom takýmito „darmi“ všetky zľavy poskytované obchodníkmi v akciách a nemali by si potom robiť daňové priznania aj všetci dôchodcovia, ktorí takéto zľavy využili?
Chcem len povedať tým, ktorí ma poznajú, že ja nekradnem a nepodvádzam a bez ohľadu na výhrady, ktoré môžem mať voči niektorým kolegom, som si istá, že ani nikto iný z nášho poslaneckého klubu. Ani Igor Matovič.