Vážený pán prezident.
My, dcéry politických väzňov, obraciame sa na vás v súvislosti s novelou zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa), ktorá bola schválená v Národnej rade SR a postúpená Vám na podpis.
Ako dcéry politických väzňov komunistického režimu sme od podania poslaneckého návrhu novely zákona do parlamentu verejne vystupovali proti prijatiu tohto návrhu zákona. Naše výhrady sa týkajú predovšetkým toho, že návrh ako celok považujeme za samoúčelný, namierený v prvom pláne proti súčasnému vedeniu ústavu, ale v skutočnosti proti smerovaniu a fungovaniu ÚPN.
S ústavom dlhodobo spolupracujeme a sme vďačné, že práve v posledných rokoch ústav otvára témy týkajúce sa zločinov a obetí komunizmu pred verejnosťou a robí ich zrozumiteľnými a prístupnými aj tým, ktorí sa na to nepamätajú z vlastnej skúsenosti, čo sa týka predovšetkým mladej ale aj strednej generácie.
Krátko po podaní poslaneckého návrhu zákona sme o našom stanovisku informovali verejnosť i poslancov Národnej rady SR a vyzvali sme ich, aby takýto návrh zákona stiahli z rokovania parlamentu. Naše dôvody sme uverejnili aj v petícii, ktorú podpísalo viac ako 1700 signatárov a ktorá je uverejnená aj v časopise Pamäť národa (v prílohe). Na náš list, ktorý sme adresovali predsedovi NR SR nikto ani formálne neodpovedal. Na rokovaní Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny, kde bolo oboznámenie s petíciou dcér politických väzňov v programe rokovania, sa nezúčastnili poslanci vládnej koalície (väčšina z nich bola predkladateľmi návrhu), preto sa o nej nerokovalo.
Ako je známe, počas leta vznikla aj petícia mladých „Pamätaj“, ktorá odovzdala viac ako 7000 podpisov. Ministerstvo spravodlivosti realizovalo aj medzirezortné pripomienkové konanie, v ktorom bolo vznesených 36 pripomienok (14 zásadných), medzi nimi 2 hromadné pripomienky verejnosti. Pripomienkami sa však nikto nezaoberal.
Pred rokovaním o návrhu zákona v druhom čítaní sme sa zúčastňovali na verejných podujatiach, kde sme sa snažili s predkladateľmi návrhu zákona hovoriť o tom, že zákon v navrhovanom znení ohrozuje samú podstatu zamerania, ak nie existencie ústavu.
Sme presvedčené, že zákon v skutočnosti nerieši zlepšenie fungovania inštitúcie. Činnosť ÚPN a jeho obraz vo verejnosti sa v posledných rokoch výrazne zlepšil a navrhovaná úprava (správna rada ako štatutár) je podľa nás samoúčelná, smerujúca výlučne k odobratiu kompetencií riadne zvolenému predsedovi správnej rady a bude mať za následok znefunkčnenie ústavu. Na opakované žiadosti, aby predkladatelia novely podporili svoje tvrdenie, že „ústav nepracuje dobre“ dokladmi o tom, že ÚPN neplní niektorú zo svojich úloh stanovených zákonom, alebo inak zlyháva vo svojich činnostiach, nikto nereagoval. Predkladatelia a obhajcovia schváleného návrhu zákona nevedeli dať odpoveď na otázku, ako bude v praxi prebiehať riadenie tejto inštitúcie, keď sa úlohy štatutára ujme deväťčlenná správna rada. Túto otázku nerieši ani znenie zákona, ale ako vyplynulo z osobných diskusií, nikto nemá ani predstavu o tom, ako by to malo vyzerať v praxi, keď súčasný predseda správnej rady bude zbavený svojich kompetencií.
V druhom čítaní bol schválený pozmeňujúci návrh jednej z pôvodných predkladateliek novely zákona, ktorým boli vyňaté pôvodne navrhované „prechodné ustanovenia“, ktoré mali predčasne ukončiť funkčné obdobie súčasného predsedu správnej rady. Takto šalamúnsky bola „vyriešená“ prípadná protiústavnosť novely, aby bolo učinené zadosť litere zákona. Keďže však účinnosť novely zákona má nastať uverejnením v Zbierke zákonov, nie je možné dovtedy pripraviť realistický a funkčný model riadenia ústavu. Prostý prechod kompetencií štatutára z jednej osoby na deväťčlenný orgán zo dňa na deň nie je možný. Preto si myslíme, že zákon v prijatom znení ignoruje zásady teórie i praxe riadenia a vedenia pracovných tímov. V tomto prípade tak ohrozuje zmysel a činnosť Ústavu pamäti národa.
Vážený pán prezident,
Prosíme Vás, aby ste dobre zvážili svoj podpis pod takýto zákon. Veľmi dobre si uvedomujeme Vašu zaneprázdnenosť. napriek tomu by sme boli veľmi rady, ak by sme Vám naše pohnútky, názory a argumenty mohli predniesť aj osobne.
S úctou
Dcéry politických väzňov:
Janka Šípošová, Mária Jurčovičová, Naďa Evansonová, Katarína Deáková, Jana Jurčovičová, Iveta Pustajovská, Alexandra Kamanová, Jarmila Morbacherová , Ľudmila Horváthová, Eva Grey